Pripomienky k inovovanému ŠVP pre materské školy

1)   V súlade s platným právnym stavom štátny vzdelávací program by mal mať názov: „Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie“.

2)   Predložený návrh ŠVP pre MŠ (ďalej „ŠVP“) neobsahuje všetky povinné súčasti v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z.

3)   V návrhu, na rozdiel od ŠVP pre základné školy nie prierezové témy, čo nie prejavom prezentovanej nadväznosti jednotlivých stupňov vzdelávania.

4)   V rozpore s platným právnym stavom návrh ŠVP obsahuje nový prvok - evaluačné otázky. Podotýkame, že nepatria do kurikulárneho dokumentu, ale do  metodík alebo metodických materiálov.

5)   V návrhu ŠVP vo vzdelávacích štandardoch nie je rozpracovaná problematika osvojovania štátneho jazyka v materských školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ani problematika osvojovania cudzieho jazyka, čo považujeme za krok späť, pretože táto problematika je už súčasťou súčasného ŠVP ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. Považujeme to za nežiaduce.

6)   Viaceré výkonové štandardy nie sú vhodné pre deti predškolského veku,  sú náročné.

7)    V návrhu ŠVP sú vzdelávacie štandardy predimenzované a ich počet je ešte vyšší ako v pôvodnom znení.

8)   V návrhu ŠVP sa vo vzdelávacích oblastiach preferuje najmä metóda diskusie a argumentácie. Vzhľadom na rozvojové možnosti a schopnosti detí predškolského veku je ich reálne využitie obmedzené.

9)   V návrhu ŠVP nie sú zdôraznené špecifiká predprimárneho vzdelávania. V MŠ      neexistuje hodinový systém práce ako v ZŠ. V MŠ neexistujú postupové ročníky,  nakoľko MŠ deti predškolského veku navštevujú 1 až 3 roky, niektoré aj 4 roky z dôvodu odloženej povinnej školskej dochádzky. V MŠ sa realizuje výchovno-vzdelávacia činnosť ako sled súvislých po sebe idúcich činností s rôznym alebo aj rovnakým obsahom v interiéri aj v exteriéri MŠ, rešpektujúcich u detí predškolského veku potrebu jedla a odpočinku.

10)             V návrhu ŠVP je potrebné zjednotiť používanie slovného spojenia „výchovno-vzdelávacia činnosť“ a nenahrádzať ho inými ekvivalentnými slovnými spojeniami a pojmami.

11)             V návrhu ŠVP sa má používať spojenie „predprimárne vzdelávanie“ v príslušnom gramatickom tvare a nie „predškolské vzdelávanie“.

12)             V celom návrhu ŠVP sa má používať správna terminológia.

13)             Materské školy sa členia na triedy a nie na „detské skupiny“.

PRIPOMIENKY K JEDNOTLIVÝM ČASTIAM Návrhu ŠVP

1)   Úvod

§  Vypustiť text: „Materská škola sa popri iných možnostiach štatistického uznania predprimárneho vzdelania ... Štát prostredníctvom tohto dokumentu garantuje kvalitu inštitucionálneho predškolského vzdelávania.“

§  Vypustiť text: „Štátny vzdelávací program vyjadruje nielen cieľové a obsahové požiadavky na vzdelávanie v materskej škole, ale naznačuje aj rámec procesuality a možnosti zmysluplnej evaluačnej práce pri napĺňaní cieľov vzdelávania v materskej škole. A to tak, aby bol v súlade s medzinárodne akceptovanými požiadavkami na kvalitu predškolského vzdelávania ako plnohodnotnej súčasti všeobecného a celoživotného vzdelávania.“

§  ŠVP nemá naznačovať rámec procesuality, na to sú metodiky.

§  Evalvačná práca nemá byť súčasťou ŠVP, ale súčasťou školského vzdelávacieho programu.

2)    Ciele výchovy a vzdelávania v materskej škole

§  Táto časť je lepšie spracovaná v platnom ŠVP ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. V tomto návrhu úplne absentuje hra, dieťa a detstvo.

§  Špecifické ciele v návrhu ŠVP majú povahu všeobecných inštitucionálnych cieľov, nemožno ich definovať ako špecifické.

§  Formulácie navrhnutých špecifických cieľov MŠ posúvajú do sociálnej oblasti.

§  Na druhej strane nastáva výrazný posun k školskému spôsobu vyučovania v materskej škole, bez adekvátneho rešpektovania špecifík predprimárneho vzdelávania a špecifík detí predškolského veku.

3)   Stupeň vzdelania

§  Táto časť je rozpracovaná nedostatočne, je potrebné upraviť ju podobne ako v súčasnom ŠVP ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie.

§  Predprimárne vzdelávanie nie je „vstupné“ vzdelávanie, absolvovanie MŠ nie je povinné.  Predprimárne vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva  a  prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov, resp. zákonných zástupcov).

4)   Profil dieťaťa absolvujúceho materskú školu

§  Vypustiť text: „Dieťa po absolvovaní materskej školy je pripravené na vstup do základnej školy. Vzdelávanie v materskej škole smeruje k osvojeniu všeobecného vzdelania a poskytuje základné predpoklady pre všeobecné vzdelávanie na nasledujúcich stupňoch vzdelávania. Predpokladom na vstup do primárneho vzdelávania je dosiahnutie školskej spôsobilosti v komplexnej podobe a mnohorakých aspektoch.“

§  Spôsob, akým sa hovorí v návrhu ŠPV o školskej spôsobilosti, je zúžený len na spĺňanie dimenzií školskej spôsobilosti, čo nemožno považovať za správne.

5)   Vzdelávacie oblasti

§  Text „Vymedzený obsah jednotlivých vzdelávacích oblastí pokrýva a vyčerpáva komplexne celý obsah predškolského vzdelávania v materskej škole, nie je teda nadstavovaný ďalšími dodatkovými, doplnkovými či prierezovými témami, či tematickými okruhmi.“ je v protiklade  s textom „Obsah vzdelávacích oblastí nevylučuje možnú aktualizáciu, inováciu a obohatenie v rámci školských vzdelávacích programov. Vymedzené vzdelávacie oblasti sú postačujúce na to, aby reálne pokryli celý komplex všeobecného vzdelávania a kultúrnej gramotnosti, takže akákoľvek potenciálna inovácia obsahu vzdelávania je realizovateľná v nich samotných.“ .

§   V  texte sa spomínajú témy, ale ďalej sa témy neuvádzajú,  je dosť nejednoznačné.

§  Je potrebné  jednoznačne pomenovať, že sa ciele, teda výkonové štandardy plnia integrovane najmä v realizačnej fáze VVČ.

§  Obsah vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach je vypracovaný veľmi nevyvážene a nerovnomerne.  Je tam nepomer v počte vzdelávacích štandardov  v jednotlivých vzdelávacích oblastiach, napr. 13-47 ( 13 výkonových štandardov  - Zdravie a pohyb  a 47 výkonových štandardov - Matematika a práca s informáciami).

§  Používajú sa rôzne pomenovania na vyjadrenie identických vecí.

§  Charakteristiky jednotlivých vzdelávacích oblastí sú spracované nejednotne.

§  Odporúčame boldom zvýrazniť podoblasti a iné vnútorné štruktúry v jednotlivých vzdelávacích oblastiach.

§  Navrhnuté štruktúrovanie obsahu výchovy a vzdelávania je komplikovanejšie ako v ŠVP ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie, obsahuje ešte viac vnútorných štruktúr, pričom niektorým štruktúram chýba pomenovanie.

§  Hlavné ciele vzdelávacích oblastí sú spracované nejednotne ( hlavný cieľ, základný cieľ, alebo len cieľ).

6)   Charakteristika jednotlivých vzdelávacích oblastí

§  Charakteristiky jednotlivých vzdelávacích oblastí nie sú spracované jednotne. V každej z nich by malo byť jednoznačne pomenované ich vnútorné členenie na podoblasti, príp. iné súčasti, tak ako je to urobené vo viacerých vzdelávacích oblastiach. Každá by mala začínať hlavným cieľom.

7)   Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia

§  V návrhu ŠVP  sa nepochopiteľne kladie dôraz na písanú reč pred hovorenou rečou, s čím nesúhlasíme aj z dôvodu, že sa sústavne zvyšuje počet detí s poruchami reči.

§  V návrhu ŠVP má táto vzdelávacia oblasť dve časti a podoblasti, ale v štandardoch sú ešte aj ďalšie nepomenované štruktúry.

§  Namiesto označenia „Prvá časť“ a  „Druhá časť“  odporúčame použiť názov týchto častí, aby bol tento text jasný.

8)   Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami

§  V tejto vzdelávacej oblasti nie je zadefinovaný hlavný cieľ.

§  Používať matematické pojmy nie je vhodné pre deti v predškolskom veku.

§  Nie je potrebné uvádzať „Prvá“ a „Druhá“, pri popise obsahu jednotlivých podoblastí, ale uvádzať ich názvy.

§  Je neprimerané od dieťaťa predškolského veku očakávať samostatné argumentovanie a diskutovanie.

9)   Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda

§  Táto vzdelávacia oblasť neobsahuje informáciu o jej vnútornom členení, aj keď je v nej 6 podoblastí, ktoré vôbec nie sú charakterizované. Je to odlišný spôsob spracovania ako v ostatných vzdelávacích oblastiach.

§  Uvádza sa, že u detí predškolského veku budú učiteľky rozvíjať: kategorizovanie, vedeckú komunikáciu, či spôsobilosť tvoriť predpoklady. Je potrebné rozvíjať aj vzťah detí  k prírode.

§  Pojmovo a terminologicky  je nejasné, čo sa myslí textom „Učiteľkinou úlohou je podporovať dieťa v jeho bádateľskej snahe“.

10)             Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť

§  V tejto vzdelávacej oblasti je chaotické a nejednotné, čo sa tu chápe ako ucelená časť, je v iných vzdelávacích oblastiach úroveň „podoblasť“.

§  Charakteristiky podoblastí tejto vzdelávacej oblasti sú vypracované nedostatočne.

§  Namiesto pojmu „režim dňa“ sa v materských školách v kurikulárnych dokumentoch používa pojem „denný poriadok“.

§  Nie je vhodné označovať podoblasti „Jedna“, „Ďalšia“, „Posledná“.

§  Vetu: „V materských školách je v prípade záujmu zákonných zástupcov detí umožnená realizácia náboženskej výchovy registrovaných cirkví, ktorá sa realizuje na základe samostatného vzdelávacieho programu.“ je potrebné vypustiť, je v rozpore s platným právnym stavom.

11)             Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce

§  Aj v tejto oblasti je nejednotná formulácia cieľov. Neuvádza sa popis vnútorného štruktúrovania a jeho charakteristika.

§  V časti „Vzdelávacie štandardy“ sa používa sa pojem „vzdelávací obsah“, ktorý nie je dostatočne vysvetlený.

§  Text ...„v ktorom dieťa využíva nesystematickú prírodovednú skúsenosť“... je v protiklade s tým, čo sa predpokladá rozvíjať u detí predškolského veku vo vzdelávacej oblasti „Človek a príroda“ „Medzi prírodovedné spôsobilosti, ktoré je možné v predškolskom veku rozvíjať, patrí pozorovanie (cieľavedomé získavanie nových informácií z prostredia), kategorizovanie (porovnávanie a triedenie na základe cieleného pozorovania) a vedecká komunikácia (vyjadrená argumentáciou vlastnou skúsenosťou)“.

12)             Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra – hudobná výchova

§  Je potrebné v texte  použiť spojenie „hlavným cieľom“, nie ,,cieľom“.

§  V hudobnej výchove sú veľmi dobre spracované charakteristiky podoblastí.

13)             Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra – výtvarná výchova

§  V návrhu ŠVP  chýba hlavný cieľ a popis vnútornej štruktúry a charakteristika jednotlivých vnútorných štruktúr.

14)             Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb

§  Podoblasti nie sú v texte pomenované.

§  Aké sú to „jednoduché“ sebaobslužné činnosti?

§  Vyzdvihnutiee, že podoblasť „Pohyb a telesná zdatnosť“ je dominantnou, vyvoláva pocit, že podoblasti tejto vzdelávacej oblasti nie sú rovnocenné.

§  Pojmy „cvik“ a „cvičenie“ nie sú použité adekvátne.

§  V návrhu ŠVP chýbajú, nevhodné/nepovolené cviky pre deti predškolského veku.

15)             Časť Vzdelávacie štandardy

§  Vypustiť text: „V štruktúre Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy sa vytvára rámec pre funkčný a na seba nadväzujúci vzťah medzi výkonom dieťaťa (výkonový štandard), obsahom vzdelávania a jeho organizáciou (obsahový štandard) a schopnosťou učiteľky vyhodnocovať učebný proces dieťaťa (evaluačné otázky) vo vzťahu k stanoveným výkonom a vzdelávacím obsahom, no taktiež aj vyhodnocovať individuálne a špecifické charakteristiky dieťaťa vo vzťahu k jeho ďalšiemu rozvoju a vývinovému progresu.“

§  Z členenia je potrebné vypustiť „3. evaluačné otázky“.  

§  Aké sú to „explicitné parametre školskej spôsobilosti“ . Kedy boli overené? Kým a čím?

§  Vzdelávacie štandardy  sú určené len pre 5 – 6-ročné deti. Nie je zrejmé, prečo sa v tejto časti nezdôrazňuje potreba operacionalizácie cieľov pre mladšie deti, keď sa napr. v návrhu ŠVP pre primárne vzdelávanie uvádza požiadavka operacionalizácie cieľov, pretože „Výkony uvedené v štandardoch sa dosahujú postupne, preto si učiteľ pre jednotlivý výkon stanovuje viacero operacionalizovaných cieľov. Operacionalizované (konkretizované) ciele napĺňa postupne tak, aby žiaci dosiahli očakávané (stanovené) výkony na konci príslušného ročníka alebo stupňa vzdelávania.“. Bez operacionalizácie/diferenciácie cieľov možno predpokladať preťažovanie detí.

§   „Štandard“ je „optimum“, a nie tak ako je uvedené v návrhu.

§  Čo sa rozumie textom „štandardných výchovno-vzdelávacích podmienok materskej školy.“, nikde nie sú v návrhu  zadefinované.

§  V návrhu ŠVP obsahové štandardy vo viacerých vzdelávacích oblastiach nie sú spracované v podobe odporúčaných postupov, ale viaceré sú spracované ako odkazy, na ktoré vzdelávacie oblasti sa konkrétna vzdelávacia oblasť viaže, alebo ako opis toho, čo si dieťa čím rozvíja.

§  Je nevyhnutné prepracovať obsahové štandardy v podobe tematických a pojmových jednotiek, tak, ako je to aj v návrhu ŠVP pre predprimárne vzdelávanie, lebo  v navrhnutej podobe sú nevhodné. ŠVP nemá zaväzovať kvalifikované učiteľky ku konkrétnym postupom – takéto čosi už majú MŠ dávno za sebou.

§  Prečo sa v návrhu zavádza „interné, vnútrotriedne vyhodnocovanie s cieľom optimálnej podpory dieťaťa a rozvoja jeho spôsobilostí“?, javí sa to ako nežiaduce zaťažovanie zbytočnými byrokratickými úkonmi.

§  Aj keď „Evaluačné otázky“ môžeme považovať za pomôcku pre učiteľky, nepatria do ŠVP, ale do metodík a metodických materiáloch. Požadujeme ich z návrhu vypustiť a použiť pri tvorbe metodických materiálov.

16)             Pripomienky k vzdelávacím štandardom jednotlivých vzdelávacích oblastí

Jazyk a komunikácia:

§  Výkonové štandardy v podoblasti „Hovorená reč“ sú štylizované všeobecne, výkonové štandardy v podoblasti „Písaná reč“  sú zasa veľmi explicitne formulované. Niektoré výkonové štandardy sú štylizované ako obsahové. Z praxe vieme, že je potrebné preferovať hlavne hovorenú reč, styk s ostatnými, nielen komunikáciu prostredníctvom médií, internetu a pod.

§  Niektoré výkonové štandardy sú písané vo vzájomnej nadväznosti tak, že ich izolovaním od seba sa mení resp. stratí aj ich význam.

§  Výkonové štandardy v ŠVP pre primárne vzdelávanie sú oveľa jednoduchšie a presnejšie formulované ako pre predprimárne vzdelávanie. Z toho dôvodu je potrebné návrh ŠVP pre predprimárne vzdelávanie zosúladiť s návrhom ŠVP pre primárne vzdelávanie.

§        Vykonávania grafomotorických cvikov len na pracovných listoch sa neodporúča.          

       Pracovné listy nesmú byť preferované. Celkovo sa javí rozpracovanie tejto   

       vzdelávacej oblasti ako náročné a neprimerané deťom predškolského veku.

Matematika a práca s informáciami

§  Pojmy „číslo“ a „číslica“  sú nejednoznačne  uchopené.

§  Infantilnú štylizáciu má v  podoblasti „Geometria a meranie“, výkonový štandard Ukáže steny kocky. Ukáže na nich, kde sa môže pichnúť (vrchol) a kde porezať (hrana).

§  Nie je jasné, prečo je medzi pojmami ako guľa, kocka, valec,  atď. aj „stavba“.  

§  Celkovo sa javí rozpracovanie tejto vzdelávacej oblasti ako veľmi náročné, neprimerané deťom predškolského veku, abstraktné, ťažko pochopiteľné , napr. matematické operácie s peniazmi alebo  rozlišovanie ceny mincí.

Človek a príroda

§  V porovnaní s doterajším spracovaním tejto problematiky v kurikulárnych dokumentoch je táto oblasť spracovaná nedostatočne..

Človek a spoločnosť

§  ,,Režim dňa“ je nevhodný názov a treba ho zameniť za ,,Denný poriadok“.

§  Geografické pojmy: výkonový štandard ,,Pri opise krajiny správne používa pojmy: vrchy, les, pole, lúka, potok, rieka“  „ sa javí ako samoúčelný, pretože nie je jasné, čo bude správne a čo nebude správne použitie určených pojmov. Myslíme, že by nemalo ísť ani tak o použitie pojmov, ako o povedomie detí o týchto pojmoch na základe vlastných zážitkov.

§  V podoblasti ,,Národné povedomie“ by bolo žiaduce doplniť výkonový štandard o hlavnom meste SR, ktorý bol doteraz vo všetkých kurikulárnych dokumentoch.

§  Namiesto „slušného správania“ sa má použiť „spoločenského správania“ .

Človek a svet práce

§  Čo znamená, že „vhodne využíva prírodné materiály...“? a aj niektoré ďalšie výkonové štandardy sú formulované nie celkom jasne.

Umenie a kultúra – hudobná výchova

§  K hudobnej výchove, vzhľadom na jej veľmi kvalitné spracovanie, nemáme žiadne pripomienky.

Umenie a kultúra – výtvarná výchova

§  14. a 15. výkonový štandard je spolu previazaný, je potrebné ich spojiť.  20. výkonový štandard by mal byť formulovaný v zmysle uplatnenia individuálneho farebného videnia detí.

Zdravie a pohyb

§  Terminologicky je v tejto vzdelávacej oblasti „neporiadok“.

§  Nevhodne sa používajú „cvik“ a „cvičenie“.

§  Pojem zdravá a nezdravá výživa je veľmi individuálny a preto nie je veľmi vhodné aby boli tieto pojmy použité pri formulácii výkonového štandardu..

§  V prípade, že materská škola má možnosť realizovať alebo zabezpečiť plavecké a lyžiarske kurzy alebo kurzy korčuľovania prípadne realizovať bicyklovanie, kolobežkovanie, sánkovanie či iné sezónne pohybové aktivity, môžu sa tieto sezónne aktivity a kurzy realizovať – ale na to je potrebné sformulovať jeden výkonový štandard a nie hovoriť o tom, že sa bude dosahovať obsahový štandard. Veď nie obsahové, ale výkonové štandardy dosahujú deti.

17)             Organizačné podmienky vzdelávania v materských školách

§  Návrhom takejto zmeny obsahu tejto časti návrhu ŠVP Organizačné usporiadanie denných činností v materskej škole oproti tomu, čo bolo prezentované v rámci pripomienkového konania sa vôbec nerešpektuje doterajšia prax materských škôl a taktiež sa potiera podstata odlišnosti predprimárneho vzdelávania v materskej škole od primárneho vzdelávania v ZŠ.

§  Znenie súčasného ŠVP pre predprimárne vzdelávanie je spracované jednoznačne, nie je potrebné zásadne ho meniť a vnášať do praxe chaos.

§  Zavádzanie úplne nového pomenovania jednotlivých organizačných foriem vzdelávania v materských školách je úplne zbytočné, nesúhlasíme s tým.

§  Zavádzajú sa v podstate „dve zamestnania“, ktoré boli z dôvodu veľkej psychickej zaťaženosti detí zrušené už pred viac ako 20 rokmi.

§  Zavedenie hodinového systému výchovno-vzdelávacej činnosti - rámcového učebného plánu do materských škôl je nerešpektovaním špecifík učenia a učenia sa v predškolskom veku

§  Ak je raz niečo odporúčané, nemôže to byť zároveň aj povinné, no toto sa návrhom v tejto časti ŠVP zavádza.

§  Návrh nerešpektuje, že materskú školu navštevujú aj deti od 3, resp. aj od 2 rokov veku a že sú materské školy aj s celodennou aj s poldennou výchovou a vzdelávaním. V návrhu absentuje spracovanie špecifickej organizácie denného poriadku pre triedy s poldennou výchovou a vzdelávaním.

§  Návrhom sa úplne potiera právo dieťaťa na spontánne hry.

§  Požadovanie plánovania presného počtu cieľov je návratom do obdobia spred viac ako 20 rokov.

§  Určenie času odpočinku pre všetky deti do 14,00 h nie je  akceptovateľné.

§  Určenie časového trvania „cielených aktivít“ na 1h dopoludnia  a 0,5 h popoludní povinne, je v rozpore s psychohygienickými zásadami. Aplikácia takéhoto návrhu by viedla k nadmernému preťažovaniu detí predškolského veku riadenou činnosťou.

§  Návrhom sa potiera v súčasnosti deklarovaná a uplatňovaná rovnocennosť všetkých organizačných foriem denného poriadku, pretože niektoré aktivity majú byť doplnkové, iné hlavné cielené a ďalšie zasa doplnkové cielené. Zavedenie pojmu harmonogram denných aktivít nie je vhodné.

§  Uplatňovanie Rámcového učebného plánu vzdelávacích oblastí s časovou frekvenciou na jeden mesiac robí z možnosti povinnosť. Tento návrh je nevykonateľný vzhľadom na neprimerané množstvo, rôznorodosť a nevyváženosť počtu výkonových štandardov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach.

§  Návrhom celej tejto časti sa výrazne nerešpektuje skutočnosť, že v materských školách nie sú postupové ročníky.

§  Návrh nerešpektuje to, že plán výchovno-vzdelávacej činnosti už od septembra 2014 nebude patriť k povinnej pedagogickej dokumentácii materských škôl.

18)             Personálne zabezpečenie predprimárneho vzdelávania v materských školách

§  Spracovanie tejto časti je nekonkrétne.

19)             Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie

§  Spracovanie tejto časti je nedostatočné, v súčasnom  ŠVP je táto časť spracovaná omnoho lepšie a konkrétnejšie, túto časť je nevyhnutné prepracovať.

20)             Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

§  Nie je zrejmé, prečo sa neponechal text, ktorý je v tejto súčasti ŠVP uvedený v súčasnom ŠVP ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie.

21)             Osobitosti a podmienky výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

§  V takejto podobe je obsah tejto časti v MŠ nepoužiteľný.

22)             Časť Zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov

§  V takejto podobe je táto časť nevyhovujúca.

§  Celú túto časť odporúčame upraviť podľa kapitoly č. 3 Metodiky predprimárneho vzdelávania.

Spracovala: PaedDr. Jana Bolebruchová

Predsedníčka Spoločnosť pre predškolskú výchovu