MŠVVaŠ SR reagovalo na listy profesijných organizácií združujúcich odborníkov z oblasti predškolského vzdelávania zo dňa 31.7.2017. Jeho argumenty nepovažujeme za korektné a dostatočné. Je bezprecedentné, aby štát v situácii, keď všetky profesijné organizácie pôsobiace na Slovensku v oblasti predškolského vzdelávania spolu s Platformou rodín s deťmi so ZZ odmietajú príslušné vzdelávacie programy, opakovane tvrdil, že si za nimi stojí. Je to nielen vyjadrenie nezáujmu o odbornú diskusiu, ale aj pohŕdania tými, ktorí programy budú realizovať a na ktorých budú mať dopad. Ministerstvo školstva pozabudlo, že štátne kurikulum je vecou odborného konsenzu aj spoločenskej zhody.
V článku Denníka N dňa 31. 7. 2017 sa uvádza: „Ministerstvo školstva sa bráni, že práve komora učiteľov chcela, aby sa vzdelávacie programy zmenili“. Urýchlené vydanie adekvátnych programov SKU v zmysle zákona skutočne požadovala, rozhodne sme nežiadali materiál, ktorý sa okrem iných závažných nedostatkov bude aj naďalej vyznačovať nesúladom so ŠVP (2016).
Naďalej trváme na tom, že v schválenom ŠVP sú na deti so zdravotným znevýhodnením v mnohých prípadoch kladené vyššie požiadavky ako na intaktné deti, ako dôkaz stačí vzájomne porovnať oba materiály (príklady uvádzame v prílohe).
MŠVVaŠ SR vo svojej reakcii na webovom sídle konštatuje, že „Vzdelávacie programy pre deti s konkrétnym zdravotným znevýhodnením ako napríklad s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným obsahujú špecifiká, na ktoré je nevyhnutné prihliadať pri ich výchove a vzdelávaní vo všetkých materských školách, v ktorých sú vzdelávané.“ Je nesporné, že pri deťoch so ZZ je potrebné prihliadať na ich individuálne špecifiká. Je však úplne scestné štandardizovať ich do presne znejúcich výkonových štandardov zadefinovaných v záväznom kurikule alebo do „špecifických cieľov“ či ohraničiť ich obsahmi. Patria do roviny odporúčaní, nie povinných záväzkov nariadených štátom.
Rovnako ministerstvo v reakcii dostatočne nevysvetlilo chaotické a svojvoľné narábanie s pojmami vo viacerých častiach dokumentu.
Jedným z argumentov ministerstva je aj odvolávanie sa na špičkových odborníkov z oblasti špeciálnej pedagogiky. Pripomíname, že sa nezaoberáme personálnym pozadím tvorby vzdelávacích programov, odmietame koncepciu a obsah vzdelávacích programov.
Konštatujeme, že reakcia ministerstva obsahuje viacero argumentačných pochybení, sú v ňom zväčša len všeobecné konštatovania, ktoré sa netýkajú podstaty a neponúkajú žiadne skutočné argumenty v prospech dokumentu.
Je na škodu veci, že ministerstvo nie je ochotné počúvať hlas odbornej a rodičovskej verejnosti, ktorá je schopná poskytnúť pomoc pri spracovaní programov do podoby, ktorá bude funkčná a prispeje kvalite inkluzívneho predprimárneho vzdelávania na Slovensku. Ministerstvo školstva obhajuje postoj, ktorý ubližuje deťom, rodičom a učiteľom.
Preto dôsledne trváme na svojom pôvodnom stanovisku a vyzývame Ministerstvo školstva VVaŠ SR k riešeniu, ktoré je obhájiteľné a všestranne prospešné.